,,V nevedomosti je oddelené ja to, čím sme, a meditácia je to, čo z času na čas robíme. V múdrosti je meditácia tým,                                                         čím sme, a oddelené ja je niečo, čo myseľ z času na čas robí.“

 Rupert Spira

Meditácia všímavosti je praxou, ktorá nám pestuje bdelú pozornosť. Systematicky nás trénuje, aby sme sa sústredili na jednu vec, pričom zostávame vedomí si toho čo sa deje okolo nás.  Meditácia nám môže zlepšiť všetky oblasti života. Naše sústredenie nie je lepšie len pri meditácií, ale aj počas celého dňa, prenesie sa aj do bežného života.  Väčšinou premýšľame o chybách, ktoré sme v minulosti urobili, alebo o zraneniach, ktoré nám boli spôsobené, alebo o obavách, z toho čo sa môže stať v budúcnosti, čo nemôžeme ovplyvniť. Meditačná prax nám zlepšuje schopnosť vrátiť sa do prítomného okamihu a zlepšiť našu reakciu na prítomnosť.

Poznáme rôzne štýly meditácií: Dychová meditácia – pozorovanie nášho dychu. Meditácia mantry – opakovanie konkrétneho slova, alebo frázy. Meditácia v chôdzi – chôdza pomalým , všímavým spôsobom, s úplnou pozornosťou na pohyb nôh. Meditácia všímavosti – pozorovanie myšlienok, pocitov, okolia, činnosti, bez toho aby sme o nich premýšľali, alebo ich posudzovali.

Pri vedomej všímavosti sú zreteľné ako psychické, tak aj fyzické prínosy. Pomáha nám uvoľniť sa, znižuje hladinu kortizolu – hormónu, ktorý je zodpovedný za stres. Je užitočným prostriedkom pri depresiách, úzkostiach, závislostiach. Keď rozvinieme všímavosť k svojmu telu, posilnime i schopnosť vnímať informácie, ktoré nám telo sprostredkováva, naopak ak potreby tela prehliadame, nevnímame jeho signály, dostaví sa vyčerpanosť a choroby. Vedomá pozornosť nám napomáha tieto signály rozoznať a obratnejšie reagovať na záťažové, stresové situácie. Pomáha nám znížiť emocionálnu reaktivitu, všímavosť, nám pomôže tento čas merateľne skrátiť a rýchlejšie nás zotaví, dostane z nepríjemnej udalosti. Staviame sa flexibilnejší, vidíme svet novým spôsobom a správame sa inak ako v minulosti. Zvyšujeme si svoju empatiu – sme všímaví k sebe aj k iným ľuďom. Sme láskavejší, súcitnejší. Pomáha nám spojiť sa s inými ľuďmi.

Zo štúdií neurovedy, všímavosť trénuje oblasť prefontálneho laloku nášho mozgu ktorý sa stimuluje a rastie. Mozog sa vyvíja v priebehu celého života a správne zameraným myslením ho môžeme strategicky meniť k lepšiemu. Cvičením všímavosti udržujeme mozog v kondícií, tak isto ako udržujeme fyzické zdravie pravidelným telesným cvičením. Nespúšťaním a zotrvaním v meditačnom stave, mozog posilňuje spoje, ktoré sa aktivujú a my si tým budujeme všímavosť ako povahový rys.

Vďaka cvičeniu všímavosti si môžeme viacej uvedomovať dianie okolo seba, vo svojom vnútri, zbavovať sa predsudkov, byť psychicky vyrovnanejší, rozvíja sa sebapozorovanie, sebapoznávanie, schopnosť verbálne popisovať vnútorný svet. Prítomné bytie by sme mohli nazvať ako integrovaný stav, ako harmonické plynutie sami so sebou aj s druhými.